FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 17. týždni od  24. apríla – do 30. apríla 2023.

Bohoslužby

Začína sa Týždeň modlitieb za duchovné povolania.

V nedeľu o 14:00 sv. omša s katechézou za prvoprijímajúcich, po nej preskúšanie prvoprijímajúcich.

V nedeľu pobožnosť nebude.

Sviatosť manželstva chcú prijať Peter Sinovický (Kechnec) a Slávka Šimonovičová – 3. ohlášky.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok krstu a birmovania

Katechéza o sviatosti krstu na mesiac apríl

Tí ľudia, čo bez vlastnej viny nespoznali Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznanú hlasom svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu (porov. KKC 847). Svätý Pavol vo svojom liste Rimanom píše,  že aj pohania môžu žiť podľa Božej vôle, pretože majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje svedomie (porov. Rim 2, 14-15). Sv. Ján Pavol II. hovorí, že cez svedomie sa k človeku prihovára Boh, že „svedomie je prvým zo všetkých Kristových zástupcov“.

Teda pre tých, čo ešte nespoznali evanjelium, je na ich spásu potrebné žiť podľa úprimného svedomia a zachovávať prirodzený zákon. A Ježiš nám o týchto ľuďoch, ktorí nemohli byť pokrstení, hovorí, že nás môžu nakoniec i predbehnúť: „Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve“ (Mt 8, 11).

A teda hoci Boh môže priviesť človeka rôznymi cestami k viere, Cirkev má povinnosť a právo evanjelizovať všetkých ľudí. (porov. KKC 848) Preto je na nás, kresťanoch katolíkoch, aby sme pred svetom vydávali svedectvo o našej viere a o Ježišovi, a stali sa takpovediac „živým evanjeliom“. Ako povedala Matka Tereza: najčítanejšie evanjelium je dnes to, ktoré žijeme!

Účastníci istého kurzu, ktorý mal za cieľ hlbšie poznanie Krista, sa následne vyjadrili v ankete, že popri cenných prednáškach sa ich mimoriadne hlboko dotklo obnovenie si krstných sľubov – toto celkom osobné zrieknutie sa zlého a vedomé vyznanie viery pri zažatej sviečke. Túto skúsenosť môžeme mať všetci.

Krst prijímame len jediný raz, je neopakovateľný. Opakovane môžeme obnoviť naše krstné sľuby. To, čo za nás pri krste vyslovili naši rodičia a krstní rodičia, môžeme potvrdzovať a obnovovať vo vlastnom mene.

Zrušiť krst, alebo nechať sa „odkrstiť“ nie je možné. Formálny úkon vystúpenia z Cirkvi nie je „odkrstenie“. Krstu sa ale nedá zbaviť. V priebehu dejín boli aj také snahy, že ľudia sa nechávali polievať býčou krvou v domnienke, že tak zmyjú zo seba krst. Pokrstiť sa môžeme iba raz a to naveky. Krst nám vtláča tak nezmazateľný znak, že s nami ide do večnosti. Niekto raz použil takéto prirovnanie: Ak niekto nechce hovoriť materinskou rečou, môže sa naučiť inú, žiť v inej krajine atď. Ale ak by niekto žiadal, že sa chce ,odslovenčiť‘ alebo ,odtaliančiť‘, akoby vymazať z mysle reč, ktorej ho naučila matka, bola by to rovnako nezmyselná, ako aj neuskutočniteľná požiadavka. Identitu, ktorú sme získali pri krste, nemožno už nikdy zmazať, či sme s ňou spokojní, alebo nie. Ak sa niekto narodí a žije, nemôže to poprieť. Krst je tiež zrodenie v nadprirodzenom rozmere života.

Počas liturgie Veľkonočnej vigílie, keď si obnovíme krstné sľuby, môžeme za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Rovnako aj počas Rodinnej pobožnosti na výročie krstu a birmovania.

https://www.burv.sk/4-katecheza-o-sviatosti-krstu-na-mesiac—april-a6-723