FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 16. týždni od  17. apríla – do 23. apríla 2023.

Bohoslužby

Sviatosť manželstva chcú prijať Peter Sinovický (Kechnec) a Slávka Šimonovičová – 2. ohlášky.

Zbierka od Božieho hrobu na Sv. zem vyniesla 185,-€. Všetkým darcom úprimne Pán Boh zaplať.

Počas neprítomnosti od 19.4.- 26.4. zastupuje vdp. Štefan Ružbaščan.

DUCHOVNÉ SLOVO 

Rok krstu a birmovania

Katechéza o sviatosti krstu na mesiac apríl

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si pripomíname umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Slávi sa vždy prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – Paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Vysvetlenie pôvodu názvu „Veľká noc“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelských otrokov, a preto Boh dopustil na krajinu desať rán. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza vo Svätom písme, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil (liturgické čítanie, ktoré nie je možné vynechať pri bohoslužbe slova Veľkonočnej vigílie). Toto sú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, preto Izraeliti nazývali túto noc veľká. Prechod z otroctva do slobody (pésah), sa v plnej miere uskutočnil Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, keď sme prešli z hriechu do života v Božej milosti.

Spása je ponúknutá všetkým ľuďom, preto Ježiš po zmŕtvychvstaní posiela učeníkov, aby šli do celého sveta, hlásali evanjelium a krstili. Pretože Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). V evanjeliu Ježiš hovorí: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mt 28, 19). Pri krste ponorenie do vody naznačuje smrť hriechov krstenca, tak ako Kristus svojou smrťou zničil hriech. Vo vynorení sa zas naznačuje vzkriesenie krstenca k novému životu, tak ako aj Kristus po svojej smrti vstal z mŕtvych oslávený. Krst je teda účasťou na veľkonočnom tajomstve. Východná teológia preto nazýva krst aj „malé zmŕtvychvstanie“. Ten, kto prijal krst, sa spája s Ježišom, čo má odzrkadľovať aj jeho osobný život. Cirkev, ktorá má plnosť prostriedkov spásy je cestou ku spáse tým, že nám vysluhuje sviatosti.

Okrem sviatostného krstu poznáme ešte krst krvi – ten podstupujú mučeníci, ktorí položili život za vieru skôr ako prijali krst. A krst túžby, ten sa týka ľudí, ktorí sa pripravovali na krst, túžili po krste, ale zomreli skôr, ako ho mohli prijať. Oba majú účinky krstu, hoci nie sú sviatosťou (porov. KKC 1258).

A čo tí, ktorí nepoznali Krista a Cirkev?

Dodnes ľudí neopustila túžba žiť večne. Hľadajú liek na nesmrteľnosť, čo odzrkadľujú aj mnohé sci-fi filmy, v ktorých sa ľudia dávajú zmraziť, aby ich oživili v budúcnosti, keď vedci vynájdu liek na ich ochorenie. Dnes to už nie je to len knižný či filmový námet, ale aj realita. Človek v sebe nesie túžbu po večnom šťastí, ktorá je vlastne túžbou po Bohu. Keby ľudia uverili, že krst je skutočne potrebný pre spásu, keby uverili, že v Ježišovi majú večný život, našli by to, čo v hĺbke srdca hľadajú. Boh im to ponúka v každom okamihu a dokonca celkom zadarmo. On totiž už za nás zaplatil!

https://www.burv.sk/4-katecheza-o-sviatosti-krstu-na-mesiac—april-a6-723