FARSKÉ OZNAMY

púťRímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 36. týždni od 31. augusta – do 6. septembra 2020.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok 22. týždňa  
31.augusta v Cezročnom období  
     
Utorok Utorok 22. týždňa 07:30 Sv. omša za ✟ Jána Gallika
1.septembra v Cezročnom období  
     
Streda Streda 22. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ Martu a Andreja
2.septembra v Cezročnom období   Hrabčákovcov a Jána Kolodyho
     
Štvrtok Sv. Gregora Veľkého, pápeža 18:00 Sv. omša za Máriu Tyborovú
3.septembra a učiteľa Cirkvi (spomienka)   a na jej úmysly
     
Piatok Piatok 22. týždňa 18:00 Sv. omša za ✟ rodičov a príbuzných
4.septembra v Cezročnom období   SNPPM
     
Sobota Panny Márie v sobotu 07:30 Sv. omša za ✟ Jozefa Krajňáka
5.septembra  
     
Nedeľa 23. NEDEĽA 08:00 Sv. omša za ružencové bratstvo
6.septembra v CEZROČNOM OBDOBÍ 10:00 Sv. omša za prvoprijímajúcich
  14:30 POBOŽNOSŤ(ruženec, odprosenie
  B. Srdca, premienka)
Lektori  Božieho Slova    
 
Nedeľa 23. NEDEĽA 08:00 D. Vincová
v CEZROČNOM OBDOBÍ 10:00 prvoprijímajúci
     

 

Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 17:00 bude poklona Najsv. Sviatosti. V sobotu o 7:00 bude fatimská pobožnosť.

V stredu pri sv. omši bude vzývanie Ducha sv. na začiatku školského roka.

Spovedanie pred prvým piatkom: Streda a piatok od 16:00. Chorí a starší veriaci v piatok od 8:00. Prvoprijímajúci a príbuzní aj v sobotu od 9:30.

V nedeľu pri sv. omši o 10:00 bude slávnosť prvého svätého prijímania.

 

DUCHOVNÉ SLOVO 

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

53. Ak chceme objaviť intímny vzťah, ktorý spája Cirkev s Eucharistiou v celom jeho bohatstve, nemôžeme zabudnúť na Máriu, Matku a vzor Cirkvi. V apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae, poukazujúc na Najsvätejšiu Pannu ako na Učiteľku kontemplácie Kristovej tváre, zaradil som medzi tajomstvá svetla aj ustanovenie Eucharistie. Mária nás naozaj môže viesť k tejto Najsvätejšej sviatosti, lebo má k nej hlboký vzťah. Evanjelium o tejto téme na prvý pohľad mlčí. V opise ustanovenia Eucharistie na Zelený štvrtok večer, sa o Márii nehovorí. Vieme však, že bola prítomná medzi apoštolmi, ktorí „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1, 14) – v prvom spoločenstve zhromaždenom po nanebovstúpení Pána v očakávaní Turíc. Jej prítomnosť určite nemohla chýbať pri eucharistických sláveniach medzi veriacimi prvej kresťanskej generácie, ktorí sa vytrvalo zúčastňovali „na lámaní chleba“ (Sk 2, 42).

Máriin vzťah k Eucharistii však okrem jej účasti na eucharistickej hostine možno nepriamo naznačiť v súvise s jej vnútorným postojom. Mária je žena „eucharistická“ celým svojím životom. Cirkev, hľadiac na Máriu ako na svoj vzor, je povolaná nasledovať ju aj v jej vzťahu k tomuto najsvätejšiemu tajomstvu.

54. Mysterium fidei! Ak je Eucharistia tajomstvom viery, ktorá natoľko prevyšuje náš intelekt, že nás núti plne sa odovzdať Božiemu slovu, nikto nám nemôže byť v podobnom postoji takou pevnou oporou a vodkyňou ako Mária. Naše opakovanie Kristovho gesta pri Poslednej večeri pri napĺňaní jeho poslania „Toto robte na moju pamiatku!“ sa zároveň stáva prijatím Máriinho pozvania, aby sme ho bez váhania poslúchli: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5). Materinskou starostlivosťou, ktorú Mária prejavila na svadbe v Káne Galilejskej, akoby nám hovorila: „Neváhajte, dôverujte slovám môjho Syna. On, ktorý bol schopný premeniť vodu na víno, je rovnako schopný učiniť z chleba a vína svoje telo a svoju krv, odovzdávajúc v tomto tajomstve veriacim živú pamiatku svojej Paschy, aby sa tak pre nich stal chlebom života.”

55.Mária uskutočňovala svoju eucharistickú vieru ešte skôr, ako bola Eucharistia ustanovená, a to pre samotnú skutočnosť, že ponúkla svoje panenské lono na vtelenie Božieho Slova. Keď Eucharistia poukazuje na utrpenie a vzkriesenie, zároveň je v kontinuite s vtelením. Mária pri zvestovaní počala Božieho Syna aj v jeho fyzickej prítomnosti s telom a krvou, anticipujúc v sebe to, čo sa sviatostne uskutočňuje v každom veriacom, ktorý prijíma pod spôsobom chleba a vína Pánovo telo a krv.

Jestvuje teda hlboká analógia medzi fiat, ktorým Mária odpovedala na anjelove slová, a amen, ktoré vyslovuje každý veriaci, keď prijíma Pánovo telo. Od Márie sa žiadalo, aby uverila, že ten, ktorý sa v nej počal pôsobením Ducha Svätého, bol Božím Synom (porov. Lk 1, 30-35). V kontinuite s vierou Panny Márie sa od nás v eucharistickom tajomstve žiada, aby sme uverili, že ten istý Ježiš, Boží Syn a Syn Márie, sa stáva s celým svojím božsko-ľudským bytím prítomný pod znakmi chleba a vína.

„Blahoslavená, ktorá uverila“ (Lk 1, 45): Mária v tajomstve vtelenia anticipovala aj eucharistickú vieru Cirkvi. Keď pri navštívení nesie v svojom lone Slovo, ktoré sa stalo telom, istým spôsobom sa stáva svätostánkom – prvým svätostánkom v dejinách -, kde Boží Syn, ešte neviditeľný ľudským očiam, umožňuje Alžbete adorovať ho, akoby vyžaroval svoje svetlo cez Máriine oči a hlas. A nie je vari Máriin unesený pohľad, keď kontempluje tvár práve narodeného Ježiša, ktorého drží vo svojom náručí, nedosiahnuteľným vzorom lásky, ktorým sa musí inšpirovať každé naše eucharistické spoločenstvo?

Archív