FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 50. týždni od 11.decembra – do 17. decembra 2017.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok po 2. adventnej 18:00 Sv. omša za ✟ Viktora Petráša, Máriu
11.decembra nedeli   a syna Jána
     
Utorok Utorok po 2. adventnej 18:00 Sv. omša za ✟ Eduarda Hiľovského
12.decembra nedeli  
     
Streda Sv. Lucie, panny a mučenice 18:00 Sv. omša za ✟ Karola Žilu
13.decembra (spomienka)  
     
Štvrtok Štvrtok po 2. adventnej 18:00 Sv. omša za ✟ Františku Petrášovú,
14.decembra nedeli   výročná
     
Piatok Piatok po 2. adventnej 18:00 Sv. omša  za pokoj a Božiu pomoc
15.decembra nedeli   pre rod. Nemcovú a ich deti
     
Sobota Sobota po 2. adventnej 07:30 Sv. omša na poďak. za Božiu pomoc
16.decembra nedeli   a ochranu pre Valériu
     
Nedeľa TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA 08:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
17.decembra   10:00 Sv. omša za pútnikov do Rožňavy
   
Lektori  Božieho Slova    
   
Nedeľa TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA 08:00 Z. Podprocká
  10:00 V. Drábiková, Z. Slovenkaiová
     

 

V nedeľu pobožnosť nebude.

Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov bude v nedeľu po druhej sv. omši. Stretnutie birmovancov v sobotu o 11:00 v kostole.

V nedeľu bude zbierka na energie (plyn).

Streda, piatok a sobota sú zimné kántrové dni (príchod Krista do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete), kántrový deň budeme sláviť v piatok. Sv. omša začne kajúcnou pobožnosťou.

Predvianočná spoveď bude v pondelok 18. decembra.

Zbierka na katolícku charitu vyniesla 373,-€. Všetkým darcom Pán Boh zaplať.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

Kántrové dni

Štyrikrát v roku hovoríme o kántrových dňoch. Ale čo vlastne tie kántrové dni sú? Ako vznikli a o čo ide?

Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv sejby v mesiaci decembri, žatvy v mesiaci júni a vinobrania v mesiaci septembri. Boli to dni rozpustilej zábavy. Cirkev im dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. V 5. storočí pribudli k doterajším kántrovým dňom aj pôstne kántry. Pápež Lev Veľký charakterizuje kántry ako dni modlitieb, pôstu a dobrých skutkov. Ich slávením veriaci ďakovali za dary, ktoré im Boh poskytol na živobytie a boli povzbudení, aby tieto dary v čase hojnosti používali striedmo a v čase nedostatku aby nereptali. Nazývali sa kvatembrové dni (od latinského slova quattuor – štyri) lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu v stanovenom týždni. V kántrové soboty bývali aj pobožnosti za kňazov a zvlášť v letnú kántrovú sobotu aj kňazské vysviacky. Niekde ich volajú aj Suché dni, lebo v minulosti veriaci prežívali tieto dni o suchom chlebe a vode.

Všeobecné smernice pre liturgický rok uvádzajú, že v týchto dňoch Cirkev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu a verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ich slávenie miestnym potrebám veriacich. Konferencia biskupov Slovenska určila jarné kántrové dni v týždni po Prvej pôstnej nedeli, letné v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, jesenné v treťom septembrovom týždni (po sviatku Povýšenia Sv. Kríža) a zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni. Záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota

Archív