FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 19. týždni od 8. mája – do 14. mája 2017.
Bohoslužby
| Pondelok | Pondelok po 4.veľkonočnej | 07:00 | Sv. omša za zomrelých príbuzných |
| 8.mája | nedeli | a dobrodincov | |
| Utorok | Utorok po 4. veľkonočnej | ||
| 9.mája | nedeli | ||
| Streda | Streda po 4. veľkonočnej | 18:00 | Sv. omša za pokoj a lásku v rodinách |
| 10.mája | nedeli | ||
| Štvrtok | Štvrtok po 4. veľkonočnej | ||
| 11.mája | nedeli | ||
| Piatok | Piatok po 4. veľkonočnej | 18:00 | Sv. omša za ✟ Viliama Timka, výročná |
| 12.mája | nedeli | ||
| Sobota | Blahoslavenej Panny Márie | ||
| 13.mája | Fatimskej (ľ. spomienka) | ||
| Nedeľa | 5.VEĽKONOČNÁ NEDEĽA | 08:00 | Sv. omša za Boží ľud farnosti |
| 14.mája | 10:00 | Sv. omša za Janku s rodinou | |
| 14:30 | POBOŽNOSŤ ( k Panne Márii | ||
| Fatimskej) | |||
| Lektori Božieho Slova | |||
| Nedeľa | 5.Veľkonočná nedeľa | 08:00 | H.Majcherová |
| 10:00 | Z. Grácová, S. Gédrová | ||
Katechéza pre prvoprijímajúcich a rodičov v nedeľu po druhej sv. omši.
DUCHOVNÉ SLOVO
Zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
a Božskému Srdcu Ježišovmu“
Televízne duchovné cvičenia vedené Mons. Stanislavom Stolárikom
Pokračujeme v našich úvahách a verím, že cítime blízkosť Panny Márie fatimskej, zvlášť, keď nám táto úcta bola daná do vienka, alebo sme sa s ňou nejakým spôsobom stretli neskôr. Cítime, že Matka Božia je tak blízko pri nás. Po prosbe k Matke Božej vo Fatime, ktorá je však všade, aj tu s nami, spomenieme azda základnú myšlienku zo včerajšej prednášky: zachraňovať iných a spolupracovať na ich záchrane. Básnik Charles Peguy hovorí: „Nesmieme zachraňovať iba seba. Do domu nášho Otca sa musíme vrátiť spoločne. Veď čo by nám povedal, keby sme prišli jedni bez druhých?“ To je krásna výzva. Včera sa niesla téma nášho uvažovania práve týmto smerom. Záchrana, a naša spolupráca na záchrane iných. Možno je ešte dobre k tejto téme doplniť dôležitosť vynáhrady za všetko nedobré, nedokonalé, čo sa udialo, alebo aj čo sa deje. Možno v slovenčine je na vyjadrenie tejto skutočnosti lepší termín: vykonať zadosťučinenie.
O jednom takom zadosťučinení by som vám povedal. Keď idete z Bratislavy do Lučenca, napravo je akoby predmestie Lučenca, obec Vidina. V tejto obci je kostol Božského Srdca Ježišovho. Na prvé počutie nič zvláštne, pretože chvála Pánu Bohu, týchto kostolov na Slovensku je viacero. Ako však vznikol tento kostol? Vznikol ako prejav zadosťučinenia; a teraz počúvajte kvôli čomu! Kvôli tomu, že uhorský parlament svojho času schválil manželský zväzok na štátnom úrade. Teda nie sviatostné manželstvo uzavreté v kostole, ale civilný zväzok uznal za manželstvo. Grófka Hedviga Asbóthová, v tom čase aj s manželom Jánom , žili vo Vidinej. Jej manžel, ktorý bol členom parlamentu, bol veľmi proti návrhu zákona o civilnom sobáši. Grófka ako zadosťučinenie za tento krok parlamentu, nechala postaviť kostol Božskému Srdcu Ježišovmu. Ako vynáhradu za túto bolesť, ktorá bola spôsobená Božskému Srdcu Ježišovmu. Dnes, keď vlastne civilné sobáše sú na bežnom poriadku, keď vidíme, že mladí sa ani nesobášia, žijú len tak; aká je to téma, o ktorej chceme rozprávať? Grófka Hedviga cítila veľkú potrebu uzmierovať Božské srdce Ježišovo, ktoré aj týmto zákonom bolo zranené.
