FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 30. týždni od 25. júla – do 31. júla 2022.

Bohoslužby

V nedeľu pobožnosť nebude.

Sviatosť manželstva chcú prijať Adam Horváth (Košické Oľšany) a Bianka Juhárová (Poproč) III. ohlášky.

Pre úradný zákaz vstupu do lesov z dôvodu nebezpečenstva požiarov sa odpustová slávnosť v kostole sv. Anny tohto roku konať nebude v pútnickom, ale vo farskom kostole v Rudníku.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok rodiny

Z apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. Familiaris consortio

Vierou sa objasňuje a obdivuje Boží plán o rodine

51. Kresťanská rodina účasťou na živote a poslaní Cirkvi, ktorá nábožne počúva Božie slovo a s pevnou dôverou ho hlása, plní svoju prorockú úlohu tým, že prijíma a hlása Božie slovo. Tak sa deň čo deň stále viac stáva veriacim a evanjelizujúcim spoločenstvom. Aj od kresťanských manželov a rodičov sa vyžaduje poslušnosť viere. Sú povolaní, aby prijímali Pánovo slovo, ktoré im zjavuje úžasnú novotu – radostnú zvesť – ich manželského a rodinného života, ktorý sa vďaka Kristovi stal svätým a posväcujúcim. Len vo viere môžu totiž objaviť a obdivovať s radostnou vďačnosťou dôstojnosť, na ktorú Boh povýšil manželstvo a rodinu, keď ju urobil znakom a miestom zmluvy lásky medzi Bohom a ľuďmi, medzi Ježišom Kristom a Cirkvou, jeho nevestou. Už sama príprava na manželstvo je istou cestou viery. Je vynikajúcou príležitosťou, aby snúbenci znova objavili a hlbšie pochopili vieru, ktorú prijali v krste a kresťanskou výchovou sa v nej utužili. Takto spoznávajú a slobodne prijímajú povolanie na to, aby životom v manželskom stave uskutočňovali nasledovanie Krista a konali službu Božiemu kráľovstvu. Význačným okamihom spoločného vyznania viery snúbencov je slávenie sviatosti manželstva, ktoré už svojou vnútornou povahou je v Cirkvi hlásaním radostnej zvesti o manželskej láske. Je to Božie slovo, ktoré “zjavuje” a “uskutočňuje” múdry a láskyplný Boží plán o manželoch, ktorí majú tajomnú a opravdivú účasť na samej Božej láske k ľudstvu. Ak slávenie sviatostného manželstva je samo v sebe hlásaním Božieho slova, potom pre všetkých, čo sa na ňom zúčastňujú (aj keď z rozdielnych dôvodov, buď ako hlavné osoby, alebo ako účastníci), má byť vyznaním viery, ktoré vyslovuje spoločenstvo veriacich v Cirkvi a s Cirkvou. Toto vyznanie viery má sa predĺžiť na celý čas manželského a rodinného života. Boh totiž, ktorý povolal snúbencov “do manželstva”, povoláva ich aj ďalej “v manželstve”. Boh v skutkoch a cez skutky, otázky, ťažkosti a udalosti každodenného života prichádza k nim a ukazuje a predkladá konkrétne “požiadavky” ich účasti na Kristovej láske k Cirkvi v osobitnej – rodinnej, sociálnej a cirkevnej – situácii, v ktorej sa nachádzajú. Manželské a rodinné spoločenstvo má “spoločne” objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Preto tak ako veľkú Cirkev, aj malú domácu cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať. Odtiaľ pramení aj jej povinnosť nepretržitej výchovy vo viere.

Poslanie kresťanskej rodiny hlásať evanjelium

52. Kresťanská rodina sa stáva spoločenstvom hlásajúcim evanjelium v takej miere, v akej sama prijíma evanjelium a dozrieva vo viere. Počujme znova Pavla VI.: “Rodina sa má stať práve tak ako Cirkev prostredím, v ktorom sa evanjelium uplatňuje a z ktorého vyžaruje. Preto v rodine, ktorá si je vedomá tejto úlohy, všetky jej zložky ohlasujú evanjelium a súčasne všetkým sa ono ohlasuje. Rodičia nielenže učia svoje deti evanjelium, ale aj na nich môžu zo strany detí pôsobiť vplyvy života podľa evanjelia. Takáto rodina sa stáva hlásateľkou evanjelia aj mnohým iným rodinám a v celom svojom životnom prostredí.” Kresťanská rodina má najmä dnes osobitné poslanie stať sa svedkom Kristovej veľkonočnej zmluvy, a to neprestajným vyžarovaním radosti prúdiacej z lásky a z neotrasiteľnej nádeje, ktorých opravdivosť má dosvedčovať, že “Kresťanská rodina mohutne ohlasuje súčasné čnosti Božieho kráľovstva, ako aj nádej na blažený život.” Absolútna potreba rodinnej katechézy sa zvlášť silno prejavuje v určitých situáciách, s ktorými sa Cirkev, žiaľ, na rôznych miestach stretáva: “Tam, kde protináboženské zákony prekážajú výchovu vo viere, kde šíriaca sa nevera alebo takzvaný sekularizmus prakticky znemožňuje pravý náboženský rast, tam táto domáca cirkev zostáva jediným miestom, kde deti a mládež môžu dostávať opravdivú katechézu.”