FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 18. týždni od 3. mája – do 9. mája 2021.

Bohoslužby

Od 19. apríla sú povolené verejné bohoslužby s účasťou jednej osoby na 15 m2. Pre náš kostol je to 23 osôb.

Na sv. omše je potrebné sa zapísať v kostole na stolíku. Pri bočnom vstupe do kostola bude košík s číslami, na zistenie obsadenosti. (ako v minulom roku)

V nedeľu po sv. omši o 14:00, v týždni pri večerných sv. omšiach bude májová pobožnosť.

Vo štvrtok po sv. omši a v piatok od 17:00 adorácia.

V nedeľu1 5:00 – 15:30 bude kostol otvorený pre tých, ktorí sa nedostali na sv. omše.

Spovedanie pred prvým piatkom: streda a piatok od 16:00, chorí a starší veriaci v piatok od 8:30.

DUCHOVNÉ SLOVO

Rok sv. Jozefa

Patrón „šťastnej smrti“

Zvláštna úloha svätého Jozefa

Dôvod, prečo je práve svätý Jozef patrónom umierajúcich, je dojímavo zobrazený na veľkej soche v Kaplnke svätého Jozefa v Saint Louis. Jozef leží na smrteľnej posteli a pri ňom stoja Ježiš s Máriou. Všetci sú vážni. Aj keď Ježiš je Spasiteľ sveta, jeho rodina prežíva bolesť odlúčenia; smrť nie je priateľom, ale „nepriateľom, ktorý bude zničený“ (1 Kor 15, 26). Mária je sklonená nad Jozefom, má zopäté ruky a trúchlivý výraz. (Ako často si ju predstavujeme ako bolestnú matku, no zabúdame, že bola aj bolestnou vdovou.) Jozef ukazuje sám na seba, má zdvihnuté oči, akoby hľadal povzbudenie. Ježiš dopĺňa tento výjav. Nežne podopiera ľavou rukou Jozefovi hlavu a dvíha svoju pravicu, aby požehnal muža, ktorého nazýval otcom.

Je to najlepšia smrť, smrť, po akej túžime všetci. „Nijaký muž či žena nikdy nezažili milosť zomrieť v prítomnosti Ježiša a Márie,“ poznamenáva jezuita Francis Filas. „Nijaká scéna zomierania nikdy nemala svedkov, ktorí by umierajúcemu boli väčšou útechou. Je len logické prosiť svätého Jozefa, aby za nás orodoval, aby sme aj my zomierali podobne ako on a  posledný raz vydýchli v spoločenstve s Ježišom a Máriou.“

V Biblii nenájdeme opis Jozefovej smrti. Naposledy sa s ním stretávame, keď nájde Ježiša v chráme (Lk 2, 41–52). Potom sa Jozef spomína len nepriamo (napríklad Mt 13, 55). No v Evanjeliu podľa Lukáša je napísané, že keď sa dvanásťročný Ježiš poslušne vrátil do Nazareta, „vzmáhal sa v múdrosti, veku a v obľube“ pod dohľadom Jozefa a Márie (Lk 2, 52).

Najrozumnejší záver je, že Jozef žil po celé Ježišove „skryté“ nazaretské roky, no zomrel pred začiatkom jeho verejného účinkovania. Veď prečo sa Jozef nespomína na svadbe v Káne Galilejskej (Jn 2, 1–2), alebo keď prišla Mária a jeho bratia, keď Ježiš učil svojich učeníkov (Mk 3, 31–32)? Prečo by Ježiš na kríži zveril Máriu do rúk milovaného učeníka, keby bol Jozef nažive (Jn 19, 26–27)?

Ak predpokladáme, že Ježiš bol ešte doma, keď Jozef zomrel, pravdepodobne prevzal starosť o pohreb a veci s ním spojené. V židovskej kultúre to bola zvláštna povinnosť syna voči svojim rodičom. Je celkom možné, že sám Ježiš umyl Jozefovo telo, pomazal ho drahými masťami a zavinul do plátna s voňavými olejmi (jedného dňa takisto poslúžia Ježišovi jeho priatelia: Sk 9, 37; Mt 26, 12; Jn 19, 40).

Staroveké pohreby sa zvyčajne konali v deň smrti alebo deň po nej. Príbuzní a priatelia sa zišli v Jozefovom dome a položili jeho telo na drevené nosidlá – ďalší smutný symbol. Jozef a Ježiš pravdepodobne zhotovili v dielni nejedny máry. Mŕtvolu niesli k hrobu mimo dediny. Určite to nebol tichý zástup, keďže hlasné bedákanie bolo jednou z charakteristických čŕt tejto kultúry (pozri Sk 8, 2; Mt 9, 23). Jozefov pohrebný sprievod bol podobný tomu, s ktorým sa Ježiš stretol v meste Naim (Lk 7, 11–14).

Zúčastňovali sa na pohrebných sprievodoch aj kňazi? Aké modlitby či chválospevy sa odriekali cestou k miestu posledného odpočinku? Keďže nejestvuje spoľahlivý opis zvykov z prvého storočia, možno sa len domnievať, že ľudia v sprievode sa modlili a Ježiš zohrával dôležitú úlohu, ako sa patrí na „prvorodeného“. Nevieme presne, aká to bola úloha, no môžeme si byť istí, že Ježiš ju pre Jozefa vykonal s najväčšou láskou.

Louise Perrottová