FARSKÉ OZNAMY
Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči
v 43. týždni od 19. októbra – do 25. októbra 2020.
Bohoslužby
Od 15. októbra do odvolania sú možné verejné bohoslužby len v počte 6 osôb (1 kňaz a 5 veriaci). Z pastoračného dôvodu je možné pri zachovaní tohto limitu zmnožiť počet sv. omší vo farnosti na dve denne a v nedeľu a prikázané sviatky na tri.
Obsadené termíny:
20.10. utorok 15:00 – za ✟ Imricha Dryju,pohrebná
21.10. streda 17:30 – na úmysel
22.10. štvrtok 17:30 – za ✟ Agnesu Sakáčovú, (mesač.)
24.10. sobota 17:30 – za ✟ Mariana Bercíka, za zdravie a Božiu pomoc v chorobe
25.10. nedeľa 9:30 – za Boží ľud farnosti.
V prípade sviatku v pracovný deň podľa okolností. Najlepšie by bolo hôásiť sa po 5 – členných skupinách SMSkou na č. 0907 934 225. Prednosť majú tí, ktorí už majú zarezervovaný termín sv. omše na úmysel. Kostol pre súkromnú modlitbu, poklonu Oltárnej sviatosti a individuálne prijatie sviatosti otvorený v pondelok – sobotu v čase 18:00 – 19:00, v nedeľu v čase 8:00 – 15:00. V prípade pohrebu, alebo náhlych okolností sa denný program upraví. Ostatné pobožnosti sa do odvolania rušia.
Na misijnú nedeľu – 18. októbra budete môcť prispieť na misijnú zbierku do pokladničky v kostole a zakúpiť si čokoládky pre misie počas celého týždňa. Katechézy pre prvoprijímajúcich sa zatiaľ odkladajú. Chorých na spoveď (aj pred prvým piatkom) prosím nahlásiť individuálne.
DUCHOVNÉ SLOVO
SVIATOSŤ EUCHARISTIE z Katechizmu Katolíckej Cirkvi
USTANOVENIE EUCHARISTLE
1337 Pretože Pán miloval svojich, miloval ich až do krajnosti. Keďže vedel, že nadišla hodina odísť z tohto sveta, aby sa vrátil k Otcovi, pri večeri im umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Aby im nechal závdavok tejto lásky, aby sa nikdy nevzdialil od svojich a dal im účasť na svojej Veľkej noci, ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania a prikázal ju sláviť až do svojho návratu svojim apoštolom, „ktorých vtedy ustanovil za kňazov Nového zákona“.
1338 Tri synoptické evanjeliá a svätý Pavol nám odovzdali opis ustanovenia Eucharistie. Svätý Ján zasa uvádza Ježišove slová v kafarnaumskej synagóge, ktoré pripravujú ustanovenie Eucharistie: Kristus označuje sám seba za chlieb života, ktorý zostúpil z neba.
1339 Ježiš si zvolil čas Veľkej noci, aby splnil, čo prisľúbil v Kafarnaume že totiž svojim učeníkom dá svoje telo a svoju krv. „Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. [Ježiš] poslal Petra a Jána so slovami: ,Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru…‘ Išli teda… a pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: ,Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve…‘ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!‘ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás‘“ (Lk 22,7-20).
1340 Tým, že Ježiš slávil Poslednú večeru so svojimi apoštolmi počas veľkonočnej hostiny, dal židovskej Veľkej noci definitívny význam. A skutočne, Ježišov prechod k jeho Otcovi skrze smrť a zmŕtvychvstanie, čiže nová Veľká noc (Pascha), sa anticipuje v Poslednej večeri a slávi v Eucharistii, ktorá završuje židovskú Veľkú noc (Paschu)(677) a anticipuje konečnú Veľkú noc Cirkvi v sláve Kráľovstva.
„TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU“
1341 Ježišov príkaz opakovať jeho úkony a jeho slová „kým nepríde“ (1Kor 11,26) nevyžaduje iba spomienku na Ježiša a na to, čo urobil. Vzťahuje sa aj na liturgické slávenie – prostredníctvom apoštolov a ich nástupcov – pamiatky Krista, jeho života, jeho smrti, jeho zmŕtvychvstania a jeho príhovoru u Otca.
1342 Cirkev bola už od začiatku verná tomuto Pánovmu príkazu. O jeruzalemskej cirkvi sa hovorí:
„Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách… Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm“ (Sk 2,42.46).
1343 Kresťania sa schádzali „na lámanie chleba“(Sk 20,7) najmä „v prvý deň týždňa“, čiže v nedeľu, v deň Ježišovho zmŕtvychvstania. Od tých čias sa až po naše dni pokračuje v slávení Eucharistie, takže dnes ho nachádzame v Cirkvi všade s tou istou základnou štruktúrou. Zostáva stredobodom života Cirkvi.
1344 Tak putujúci Boží ľud(1404) od jedného slávenia po druhé ohlasuje Ježišovo veľkonočné tajomstvo, „kým nepríde“ (1Kor 11,26), a kráča po „úzkej ceste kríža“ k nebeskej hostine, na ktorej všetci vyvolení zasadnú k stolu Kráľovstva.
