FARSKÉ OZNAMY

Rímskokatolícka farnosť Všetkých svätých v Poproči

v 24. týždni od 8. júna – do 14. júna 2020.

Bohoslužby

Pondelok Pondelok  10. týždňa 18:00 Sv. omša za oslobodenie
8.júna v Cezročnom období   od závislosti pre Mareka
     
Utorok Utorok 10.  týždňa 18:00 Sv. omša za pokoj, lásku
9.júna v Cezročnom období   a porozumenie v komunite
     
Streda Vigília – Najsvätejšieho 18:00 Sv. omša za šťastlivú hodinu
10.júna Kristovho Tela a Krvi   smrti pre sestry
     
Štvrtok Najsvätejšieho Kristovho 07:00 Sv. omša za ✟ Daniela, Agnesu,
11.júna Tela a Krvi (slávnosť)   Jozefa, Jána a Štefana (seniori)
  18:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
     
Piatok Piatok 10. týždňa v Cezročnom 07:00 Sv. omša za ✟ Jakuba Neupauera
12.júna období  
     
Sobota Vigília – 11. nedeľa 18:00 Sv. omša za ✟ Katarínu Budzákovú
13.júna v Cezročnom období  
     
Nedeľa 11. nedeľa v Cezročnom 08:00 Sv. omša za zdravie a Božie požehn.
14.júna období   pre Máriu Koščákovú (seniori)
  10:00 Sv. omša za Boží ľud farnosti
  15:00 Sv. omša pre prvoprijímajúcich
a rodičov (detská)
 
Lektori  Božieho Slova    
Štvrtok Najsvätejšieho Kristovho 07:00 H. Majcherová
Tela a Krvi (slávnosť) 18:00 L. Grácová, Z. Grácová
Sobota Vigília – 11. nedeľa 18:00 Z. Morvayová, z. Slovenkaiová
  v Cezročnom období    
Nedeľa 11. nedeľa v Cezročnom 08:00 D. Vincová, S. Cingeľ
  období 10:00 J. Kurjan, J. Brada
   

 

 

V nedeľu o 14:30 adorácia k úcte Božského Srdca.

Vo štvrtok bude na záver večernej sv. omše adorácia k Najsv. sviatosti.

Vstup na sv. omše v nedele bude voľný, miesta sa obsadzujú šachovnicovo.

V nedeľu je zbierka na opravy.

 

DUCHOVNÉ SLOVO

 

Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie)

Z encykliky sv. Jána Pavla II.

 26. Ak, ako som uviedol, Eucharistia buduje Cirkev a bez Cirkvi nemožno sláviť Eucharistiu, potom z toho vyplýva, že medzi Cirkvou a Eucharistiou existuje najužšie spojenie. To je pravda až do tej miery, že na eucharistické tajomstvo môžeme vzťahovať to, čo hovoríme o Cirkvi, keď v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery vyznávame, že je „jedna, svätá, katolícka a apoštolská“. Jedna a katolícka je aj Eucharistia. Ona je aj svätá – je Najsvätejšou sviatosťou. No teraz chceme upriamiť pozornosť predovšetkým na jej apoštolskosť.

27. Keď Katechizmus Katolíckej cirkvi vysvetľuje, že Cirkev je apoštolská, čiže založená na apoštoloch, špecifikuje trojitý význam tohto výrazu. Prvým významom je to, že „bola a je postavená ,na základe apoštolov” (Ef 2, 20), svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním“. Aj základom Eucharistie sú apoštoli nie preto, že by táto sviatosť nesiahala až k samému Kristovi, ale preto, lebo ju Ježiš zveril apoštolom a oni ju odovzdali svojim nástupcom až po nás. Je v kontinuite s konaním apoštolov, poslušných Pánovmu príkazu, že Cirkev počas stáročí slávi Eucharistiu.

Druhý význam, ktorý o apoštolskosti Cirkvi naznačuje Katechizmus, je, že „s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov”. Eucharistia je apoštolská aj v tomto druhom zmysle, lebo sa slávi v súlade s vierou apoštolov. Magistérium Cirkvi pri rozličných príležitostiach v priebehu dvojtisícročných dejín ľudu Novej zmluvy spresňovalo náuku o Eucharistii aj preto, aby nadobudla presnú terminológiu a uchovala apoštolskú vieru v toto vznešené tajomstvo. Ich viera zostáva nezmenená a pre Cirkev je podstatné, aby takou aj zotrvala.

28. Cirkev je napokon apoštolská aj v tom zmysle, že „až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“. Sviatosť posvätného stavu nutne zahŕňa nástupníctvo po apoštoloch v ich pastoračnom poslaní, čiže neprerušenú reťaz, ktorá siaha až k počiatkom; teda platné biskupské vysviacky. Táto postupnosť je nevyhnutná, aby tu bola Cirkev v pravom a plnom zmysle.

Eucharistia vyjadruje aj tento zmysel apoštolskosti. Veď ako učí Druhý vatikánsky koncil, „veriaci na základe ich kráľovského kňazstva pristupujú k eucharistickej obete“, no je to služobný kňaz, ktorý „koná eucharistickú obetu v osobe Krista a obetuje ju Bohu v mene celého ľudu“. Preto Rímsky misál spresnil, že výlučne kňaz môže vyslovovať slová eucharistickej modlitby, kým ľud sa k nemu pripája vo viere a v mlčaní.

Archív